Dobehne Slovensko čoskoro Japonsko?
Pôrodnosť na Slovensku na 1000 obyvateľov - s výnimkou krátkeho nárastu v posledných rokoch - kontinuálne klesá od roku 1979. Ak v rokoch 1974-1978 bola pôrodnosť 21 detí na 1000 obyvateľov, v rokoch 1999-2007 bola iba 10 detí. Od roku 2008 dodnes sa pohybuje na úrovni 10-11. Pre tento článok sa porovnáva tzv. hrubá miera pôrodnosti (birth rate) alebo natalita tj. jednoduchý podiel počtu živonarodených detí a veľkosti populácie.
Zdroj: WorldBank
Detailnejšie údaje za roky 2010-2020. Treba však uviesť, že v rokoch 2021-2022 pokračuje tiež ďalší pokles, ktorý začal v prvom pandemickom roku 2020. Podľa týchto dát v roku 2021 kleslo už číslo na 9,6.
Zdroj: WorldBank
Teraz sa pozrime na Japonsko, kde témou nízka pôrodnosť už dlhšie a je vnímaná ako zásadný problém. Nedávno o ňom obšírnejšie informovali aj média. Ich pôrodnosť klesá od roku 1974. V roku 1973 bola 19 detí na 1000 obyvateľov, v roku 2020 klesla až na 7 detí na 1000 obyvateľov.
Zdroj: WorldBank
Zdroj:Denník N
Porovnajme však Slovensko a Japonsko detailnejšie. V rokoch 1975-1990 bol priemerný rozdiel medzi "deťmi na tisíc obyvateľov" 5,24 v prospech Slovenska. Inými slovami počas rokov 1975-1990 sa spolu na tisíc obyvateľov narodilo v Japonsku 207 detí, na Slovensku 291 detí. Desaťročie predtým (tj. v rokoch 1964-1974) bol počet narodených v prepočte na 1000 obyvateľov na Slovensku aj v Japonsku približne rovnaký - rozdiel bol v prospech Slovenska len 0,42, čo za celé desaťročie znamenalo 205,9 vs. 201,7 na 1000 obyvateľov. Pri vyššej vtedajšej úmrtnosti v detskom resp. dojčenskom veku v bývalej ČSSR oproti Japonsku sa dá povedať, že natalita bola približne rovnaká. Napriek tomu, že pôrodnosť v období tzv. husákových detí 1975-1990 bola na Slovensku výrazne vyššie ako v Japonsku - v rokoch 1998-2004 sa pôrodnosť na 1000 obyvateľov Slovenska veľmi výrazne priblížila Japonsku, ako vidieť aj v tabuľke. V tabuľke sú vyznačeným modrou farbou roky, kedy bol rozdiel medzi pôrodnosťou na Slovensku a v Japonsku 0-1, zelenou 2-3.
Zdroj: WorldBank, vlastné prepočty autora
Čiastočne má na to vplyv výrazný nárast veku žien pri narodení prvého dieťaťa v období po roku 1990. V súčasnosti narástol priemerný vek prvorodičky už na približne 28 rokov, čo je o 6 rokov viac ako v rokoch 1960-1990.
Zdroj: Infostat
Nakoľko aktuálne vstupuje na "sobášny trh" generácia narodené po roku 1989 a čím ďalej, tým viac bude ovplyvňovať pôrodnosť, je dôvodný predpoklad, že "japonské" čísla pôrodnosti bude Slovensko dosahovať už okolo roku 2030. Oproti Japonsku však je na Slovensku výraznejšia emigrácia a presun mladších ročníkov na štúdium, neskôr prácu a zakladanie rodiny do zahraničia (najviac do Českej republiky, ale aj do iných krajín zväčša Európskej únie). Na druhej strane nevieme presne posúdiť, čo presne spraví s demografiou súčasná utečenecká kríza spojená s vojnou na Ukrajine. Treba však uviesť, že samotná Ukrajina mala v rokoch 1994-2005 rovnaké alebo dokonca ešte horšie čísla ako Japonsko. Na prelome storočí osciloval počet narodených detí na Ukrajine okolo 7,7-7,8 na 1000 obyvateľov.
Veľa sa hovorí "o opatrenia na podporu rodiny" - dáta z iných krajín ukazujú, že symbolické finančné príspevky nemajú zásadnejší vplyv na demografiu. To, čo by pomohlo, by bolo dostupnejšie bývanie pre mladé rodiny (napr. aj formou splatenia časti hypotéky za každé narodené dieťa), kvalitnejšie školstvo a hlavne fungujúci štát, aby mladí ľudia nezakladali rodiny v zahraničí a na Slovensko nechodili iba na výlet. Čaká nás náročná cesta, treba však o trendoch v oblasti demografie jasne hovoriť. Pretože veľmi výrazne ovplyvni našu krajinu celé nasledujúce desaťročia. Nielen klesajúca pôrodnosť ale aj výrazne starnutie populácie a predlžovanie veku dožitia.
Michal Drotován
Foto z Japonska - autor článku
Zdroj: WorldBank
Detailnejšie údaje za roky 2010-2020. Treba však uviesť, že v rokoch 2021-2022 pokračuje tiež ďalší pokles, ktorý začal v prvom pandemickom roku 2020. Podľa týchto dát v roku 2021 kleslo už číslo na 9,6.
Zdroj: WorldBank
Teraz sa pozrime na Japonsko, kde témou nízka pôrodnosť už dlhšie a je vnímaná ako zásadný problém. Nedávno o ňom obšírnejšie informovali aj média. Ich pôrodnosť klesá od roku 1974. V roku 1973 bola 19 detí na 1000 obyvateľov, v roku 2020 klesla až na 7 detí na 1000 obyvateľov.
Zdroj: WorldBank
Zdroj:Denník N
Porovnajme však Slovensko a Japonsko detailnejšie. V rokoch 1975-1990 bol priemerný rozdiel medzi "deťmi na tisíc obyvateľov" 5,24 v prospech Slovenska. Inými slovami počas rokov 1975-1990 sa spolu na tisíc obyvateľov narodilo v Japonsku 207 detí, na Slovensku 291 detí. Desaťročie predtým (tj. v rokoch 1964-1974) bol počet narodených v prepočte na 1000 obyvateľov na Slovensku aj v Japonsku približne rovnaký - rozdiel bol v prospech Slovenska len 0,42, čo za celé desaťročie znamenalo 205,9 vs. 201,7 na 1000 obyvateľov. Pri vyššej vtedajšej úmrtnosti v detskom resp. dojčenskom veku v bývalej ČSSR oproti Japonsku sa dá povedať, že natalita bola približne rovnaká. Napriek tomu, že pôrodnosť v období tzv. husákových detí 1975-1990 bola na Slovensku výrazne vyššie ako v Japonsku - v rokoch 1998-2004 sa pôrodnosť na 1000 obyvateľov Slovenska veľmi výrazne priblížila Japonsku, ako vidieť aj v tabuľke. V tabuľke sú vyznačeným modrou farbou roky, kedy bol rozdiel medzi pôrodnosťou na Slovensku a v Japonsku 0-1, zelenou 2-3.
Čiastočne má na to vplyv výrazný nárast veku žien pri narodení prvého dieťaťa v období po roku 1990. V súčasnosti narástol priemerný vek prvorodičky už na približne 28 rokov, čo je o 6 rokov viac ako v rokoch 1960-1990.
Zdroj: Infostat
Nakoľko aktuálne vstupuje na "sobášny trh" generácia narodené po roku 1989 a čím ďalej, tým viac bude ovplyvňovať pôrodnosť, je dôvodný predpoklad, že "japonské" čísla pôrodnosti bude Slovensko dosahovať už okolo roku 2030. Oproti Japonsku však je na Slovensku výraznejšia emigrácia a presun mladších ročníkov na štúdium, neskôr prácu a zakladanie rodiny do zahraničia (najviac do Českej republiky, ale aj do iných krajín zväčša Európskej únie). Na druhej strane nevieme presne posúdiť, čo presne spraví s demografiou súčasná utečenecká kríza spojená s vojnou na Ukrajine. Treba však uviesť, že samotná Ukrajina mala v rokoch 1994-2005 rovnaké alebo dokonca ešte horšie čísla ako Japonsko. Na prelome storočí osciloval počet narodených detí na Ukrajine okolo 7,7-7,8 na 1000 obyvateľov.
Veľa sa hovorí "o opatrenia na podporu rodiny" - dáta z iných krajín ukazujú, že symbolické finančné príspevky nemajú zásadnejší vplyv na demografiu. To, čo by pomohlo, by bolo dostupnejšie bývanie pre mladé rodiny (napr. aj formou splatenia časti hypotéky za každé narodené dieťa), kvalitnejšie školstvo a hlavne fungujúci štát, aby mladí ľudia nezakladali rodiny v zahraničí a na Slovensko nechodili iba na výlet. Čaká nás náročná cesta, treba však o trendoch v oblasti demografie jasne hovoriť. Pretože veľmi výrazne ovplyvni našu krajinu celé nasledujúce desaťročia. Nielen klesajúca pôrodnosť ale aj výrazne starnutie populácie a predlžovanie veku dožitia.
Michal Drotován
Foto z Japonska - autor článku