Prečo sa vytápa Račianska? - 2. časť

V predošlom príspevku som načrtol problém, ktorý vzniká na Račianskej s dažďovou vodou a situácie, kedy k tomu dochádza. Dnes sa budem viac venovať systému kanalizácie a odvádzania dažďových vôd. Skladačka však ešte nie je poskladaná, aj keď sa zdá, že definitívne môžeme potvrdiť, že vytápanie Račianskej nie je spôsobené stekaním vody z viníc.

Dažďová kanalizácia z vinohradov

Najprv sa pozrieme na systém kanalizácie a odvodnenia dažďovej vody v tejto lokalite (obe mapky sú z generelu kanalizácie - Aurex 2008).

Ako je možné vidieť, voda z viníc je prioritne odvádzaná dažďovou kanalizáciou v bode medzi sídliskom Malé Krasňany a Unimedom, potom prechádza 1200 mm rúrou (zelená) a v oblasti električkovej "križovatky" vchádza do 1800 mm kanalizácie, ktorá vyúsťuje na Žabom Majeri. Na túto dažďovú kanalizáciu je podľa všetkého napojená aj dažďová kanalizácia zo Slanca.

Ďalšou vetvou je línia popri línií Malokrasňanská (aktuálne sa tam buduje nový suchý polder a upravuje sa nádrž). Táto línia pokračuje cez PD Vinohrady a opäť sa postupne napája až na Žabí Majer rovnako ako ďalšie rigoly z vinohradov nad vozovňou Krasňany. Tento kanál pokračuje cez Žabí Majer až do Račianskeho potoka/Čiernej Vody/Malého Dunaja/Dunaja.

Novobudovaný systém suchého poldra a záchytnej nádrže na Malokrasňanskej je nižšie.

V systéme som našiel iba jeden neprečistený prvok na križovatke rigolov Unimed/Malé Krasňany - ide o lokálne potrubie, ktoré nemá zásadný vplyv na celý systém. Podľa všetkého ide o pozostatok nejakého systému, ktorý existoval ešte pred výstavbou sídliska Slanec.

Na obrázku to nie je vidieť ale z pravej strany tam prichádza rigol nad Unimedom (prítok čo ide od Slanca pri asfaltovej komunikácii) a z ľavej strany rigol pri sídlisku Malé Krasňany odtiaľ to pokračuje do vyššie uvedenej "zelenej kanalizácie". Samozrejme kľúčové je udržiavať tento systém čo najpriechodnejší a funkčný. A snažiť sa riešiť projekty, ktoré zvýšia vodozádržnosť územia, pretože odkanalizovanie by malo byť v budúcnosti v čo najmenšej miere. Jeden taký v tejto oblasti pripravuje aj mestská časť Bratislava-Rača.

Tento systém umelých kanálov na dažďovú vodu prechádza cez Žabí Majer napríklad v polohe nižšie na obrázku, kde pokračuje voda aj z tejto oblasti. 

Čo sa týka splaškovej a tzv. združenej kanalizácie (aj dažďová aj splašková spoločne), tak pod daným úsekom Račianskej ide kanalizačný zberač "C", ktorý má v časti 600 mm a v časti 700 mm - dlhé roky bol plán BVS ho zväčšiť na 1000 mm (a ďalej v Novom Meste na 1200 mm). Čo vieme s určitosťou povedať je, že na ňu sú napojené všetky domy a objekty v Rači na Račianskej od Peknej cesty smer centrum BA, Malokrasňanskej, časti domov v Krasňanoch od Peknej cesty smer centrum BA, Nový Záhon a Slanec. Veľká časť domov v Krasňanoch by mala byť napojená na zberač D, potrebujeme však od Hl. mesta SR Bratislava a od BVS detailnejšie výkresy na upresnenie. Ako základný problém aktuálne identifikujeme to, že BVS povoľuje na túto vetvu kanalizačného zberača "C" napájať ďalšie objekty.

Ak Vás detailnejšie zaujíma základný systém odkanalizovania Rače či Bratislavy, nahral som to v PDF tu. Splašková kanalizácia odchádza z Rače v dvoch líniách - jedna (menšia časť) cez Krasňany, Nové Mesto, Ružinov do ČOV Vrakuňa a druhá (výrazne väčšia) cez Rendez, Nové Mesto, Ružinov do ČOV Vrakuňa.  

Ako som uviedol už v predošlom príspevku, základom riešenia problému je snaha o zachytávania čo najviac dažďovej vody priamo v území plus v žiadnom prípade nepovoľovať dažďovú vodu z novostavieb do kanalizačného zberača "C". To, či je možné povoľovať ďalšiu splaškovú kanalizáciu je potrebné technicky preveriť. Ide o úlohu Hl.mesta SR Bratislava a BVS.  Správa Aurexu upozorňovala na nedostatočnú kapacitu aj splaškovej kanalizácie už v roku 2008. Upozorňoval som na to ako účastník konania pri viacerých stavbách (napr. Dolný Slanec).